Každý deň bol takmer rovnaký...Ranný budík, práca, pri ktorej som každý deň nadávala, telefonát s priateľom, ktorý mi ako obvykle povedal,že ani dnes nemôže, pretože má prácu, návrat do prázdneho bytu, večerný seriál a plač až pokým som nezaspala.
Tak dlho sa to opakovalo, až som si uvedomila, že ubehli roky a ja žijem v bubline, ktorú neznášam. Ale prečo? Prečo si neviem povedať dosť a začať odznovu ako mi káže každý motivačný príbeh na základe "skutočnej udalosti"? Hltala som tie príbehy jeden za druhým, držala som palce každému, kto sa rozhodol zmeniť a išiel si za tým. Obdivovala som ich.
Stále som si vravela, že aj ja sa raz vzopriem a zmením sa, začnem od znova a konečne budem žiť život, ktorý ma napĺňa. No stále som si vravela, jasné, od zajtra. Lenže to zajtra neprichádzalo. Bolo tak vzdialené, až som sama prestala veriť, že naozaj príde. No prišiel! Nebol žiadny výnimočný deň, kedy ma osvietilo, nič. Bol to deň ako každý iný, obyčajný, tuctový. Začínal ako ďalší deň života, ktorý som neznášala. No prišiel.
Bolo to pár týždňov pred Vianocami, kedy každý má v hlave Vianočnú atmosféru a zháňa darčeky, či po večeroch pečie. Ja som toto všetko odložila, lebo som musela riešiť niečo oveľa dôležitejšie. Svoj život.
V ten večer, po dlhom rozhovore s priateľom sme sa zhodli, že náš vzťah nemá zmysel, každý od neho očakávame niečo iné a zbytočne sa len trápime. Takže, ROZCHOD! Týždeň po tom som dala výpoveď v práci.
Doteraz neviem, kde sa vo mne vzalo toľko odvahy, ale viem, že som spravila správnu vec. Že aj pre mňa prišiel deň, kedy sa začalo všetko meniť a je už len na mne či to bude k lepšiemu,alebo k horšiemu. Len musím začať konať! Musím veci začať riešiť inak, lebo zapadnem do rovnakých koľají, z ktorých som sa toľké roky snažila dostať.
Nie, nie je to ľahké. Ešte teraz si občas po večeroch poplačem. No viem, že je lepšie byť sama, ako byť osamelá vo vzťahu, ktorý nemá budúcnosť. Je lepšie zariskovať a skúsiť zmenu, ako každý deň nadávať na stereotyp a hroznú prácu.
Preto sa snažím nájsť v sebe mier a od zajtra začínam v novej práci.
Možno neviem do čoho idem a som trochu nervózna, ale viem, že to tak malo byť!
Tak mi držte palce!
Komentáre